Na rozdiel od slovenčiny, kde sa prídavné mená stupňujú príponami -ší/-ejší a predponou naj-, vo francúzštine sa prídavné mená stupňujú pomocou prísloviek: plus + príd. meno + que (viac ako )...

Množné čílo prídavných mien tvoríme pridaním koncového –S , ktoré sa nevyslovuje: petit-petits, blanc –blancs, rouge-rouges... Pri podstatných menách zakončených na –au, -eau pridávame koncové –x: beau-beaux. Prídavné mená zakončené v jednotnom čísle na –s, -x sa v množnom čísle nemenia: gris-gris, vieux-vieux, faux-faux...

Niektoré prídavné mená , ktoré stoja PRED podstatným menom, majú v mužskom rode 2 tvary, podľa toho, či nasledujúce podstatné meno začína spoluhláskou alebo samohláskou resp. nemým –h:

Ženský rod utvoríme pridaním koncového nemého –e k tvaru mužského rodu: grand – grande, gris-grise, fort-forte. - Ak už mužský rod je zakončený na nemé –e, ženský rod je rovnaký: malade –

Tvoríme ho pridaním koncového –s, ktoré sa však nevyslovuje. Keďže výslovnosť slov v jednotnom a množnom čísle je rovnaká, číslo podstatného mena rozlišujeme podľa člena podstatného mena - le livre – les livres

Ženského rodu (féminin) sú spravidla: - názvy vedných odborov : la biologie, la chimie, la physique, la philosophie, - názvy väčšiny európskych krajín a svetadielov: la France, la Slovaquie, la Pologne,

Mužského rodu (masculin) sú spravidla: - názvy farieb : le rouge, le bleu, le noir, - názvy jazykov: le slovaque, le français, ľ allemand, le russe

Vo francúzštine neexistuje skloňovanie v pravom slova zmysle, jednotlivé slovenské pády vyjadrujeme predložkovými spojeniami: s,so = avec, pre = pour, bez = sans, na = sur, pod = sous .... Predsa však vo francúzštine používame 4 pády: nominatív, genitív, datív a akuzatív.