J’ai pour tradition de fêter l’arrivée de la nouvelle année avec des amis et le plus simplement possible. Nous nous retrouvons tous les ans avec 3 couples d’amis très proches et leurs enfants. Tout le monde arrive vers 17h et nous préparons le repas du soir tous ensemble…chacun apportant ce qu’il faut pour faire les entrées, le plat, le dessert, etc…

En France, le réveillon de la nouvelle année est plutôt une célébration qui se fait entre amis au contraire du réveillon de Noël qui est plutôt l’occasion de se retrouver en famille, même pour ceux qui n’ont pas de confession catholique comme moi.

Po absolvovaní intenzívneho kurzu koncom augusta som sa podobne ako zopár mojich študentov rozhodla vycestovať na predĺžený víkend do Francúzska. Aj keď návšteva Paríža už « x-tý krát » neznela natoľko exoticky ako slnečné Côte d´Azur alebo la Corse, predsa len bola v niečom zásadne iná ako pominulé roky. Cestovala som totiž vo dvojici so svojím, o pár mesiacov, dvojročným synom Borisom. Výletovať v Paríži ako samostatne fungujúca jednotka, príp. s inými samostatne fungujúcimi jednotkami je pomerne odlišné než sa vybrať na cestu sama mamička.

Práca v reštaurácii bola veľmi náročná. Obaja sme pracovali en coupure, čo znamenalo ráno a potom večer. Čo by nebol až taký veľký problém, keby sme nebývali tak ďaleko. Ubytovanie sme si vybavili cez známu, ktorá bola v tom čase en vacances a prepustila nám svoju izbu. O tento starší byt so strešnou terasou sme sa delili ešte s jedným Francúzom, na meno a tvár ktorého si po rokoch už ťažko spomenúť.

Mala som 20 rokov a po mojej prvej letnej skúsenosti z Paríža, kde som pracovala ako čašníčka v pizzerii, sme sa opäť vo dvojici rozhodli vycestovať za objavovaním la culture française a zdokonaľovaním sa v jazyku. Po lete v Paríži sme však rýchlo pochopili, že Francúzov v týchto mesiacoch nájdeme určite viac na pobreží ako v hlavnom meste, ktoré pre väčšinu domácich predstavuje stres z každodenného pracovného kolobehu.