Korzika je pomerne malý ostrov, vzdialenosť sever – juh je len okolo 180 km. Keďže je však povrch veľmi hornatý, cesty sú úzke a plné zákrut. Šoférovať je treba nadmieru opatrne. O tom, som sa presvedčila aj na vlastnú kožu, keď naše staré, od kolegov požičané auto skončilo v priekope. Za volantom som síce nesedela ja, to by tam skončilo asi častejšie ako len raz, ale pravdou ostáva, že aj zdatný šofér by si mal na korzické cesty zo začiatku trochu zvyknúť. Domáci už tento problém nemajú. Mala som možnosť okúsiť zákruty aj v 80km rýchlosti s Korzičanom za volantom, ale na zadnom sedadle mi veru bolo poriadne dusno. Ďalším postrachom ciest okrem ostrých zákrut môže a zvyčajne aj je kadejaká zver. Nebuďte prekvapený ak sa z ničoho nič pred vami zjaví divá sviňa, kozy alebo kravy, ktoré na ceste nerušene oddychujú uprostred tmavej noci.  Radšej sa nesnažte presvedčiť o ich neškodnosti a obíďte ich, nie vždy môžu byť totiž prívetivé.

Auto sme si na Korzike požičali aj my a tri dni voľna využili na spoznávanie regionálnych krás. Malé sympatické twingo nám dobre poslúžilo od Bonifácia až po Corte. Ďalej sme sa už z časových dôvodov nedostali, ale aj to nám stačilo na kúpanie na pláži Palombaggia, potápanie, návštevu historických miest Sartene a Corte, turistiku vo Vallée de la Restonica či návštevu korytnačieho parku A Cupulatta. Ten je príjemným spestrením nielen pre deti, ale aj dospelých. Veď nie každý deň má človek možnosť naživo vidieť gigantickú korytnačku. Cestou sme obdivovali malé aj väčšie dedinky – Zonza, Solenzara, Ghizonaccia a samozrejme na západnej strane ostrova mestá Propriano a Ajaccio. Každá dedinka a mestečko má to svoje. Všetky sú však obkolesené nádhernou prírodou, skalnatými vrchmi alebo oblievané morom. Niektoré úseky ciest sa nachádzajú priamo na skalách schádzajúcich do mora takže sa vám naskytne nezabudnuteľný pohľad.

Naši priatelia, Korzičania, nás vrelo privítali v ich dedinke Venaco, neďaleko Corte, a potvrdili tak pohostinnosť a ochotu miestneho obyvateľstva. Ľudia sú vo väčšine prípadov milí, osobne sme nemali žiadnu negatívnu skúsenosť. Sú to však hrdí Korzičania. A ako každý Francúz, si samozrejme strážia svoje súkromie. Síce by neboli práve nadšení, keď som ich práve pomenovala Francúzmi, Korzičania sú predsa Korzičania. Francúzi sú pre nich les continentaux, číže tí, ktorí žijú en France a teda, sur le continent.