Zaujímavou francúzskou skúsenosťou bol pre mňa dvojmesačný letný pobyt v Grenobli. Aby som bola presnejšia, v Grenobli som strávila len prvú polovicu de mes vacances. Zvyšok pobytu som mala možnosť obdivovať krásu francúzskych les Alpes priamo zo známeho luxusného strediska Megève. Do Grenoblu ma priviedla, ako inak, jedna z ďalších sezónnych prác, tentokrát však trochu nezvyčajná, a to stráženie psa. Dva mesiace som bola oficiálnou psou babysitterkou. Bol to krásny urastený boxer menom Houki, ktorý mal celkom dobré spôsoby, až na chrápanie v noci a brechanie zo sna.

Grenoble patrí k stredne veľkým francúzskym mestám. Pre staršie ročníky a milovníkov športu známe najmä z roku 1968 ako dejisko X. zimných olympijských hier, na ktorých si naši Československí hokejisti vybojovali zlaté medaily. Nachádza sa na rieke Isère a je obkolesené nádherným hornatým reliéfom. Ponúka celkom bohaté možnosti pre rôzne typy turistov. Moje každodenné prechádzky viedli na kopec Bastilla, pomenovaný podľa pevnosti, ktorá sa na ňom týči. Zhora sa vám naskytne nádherný pohľad na mesto a okolitú prírodu. Musím sa priznať, že práve tá mi prirástla k srdcu asi najviac. Aj preto som s radosťou nasledovala môjho psieho zverenca do Megève. Je to malebné turisticko-lyžiarske stredisko, kde nájdete množstvo letného i zimného športového vyžitia ako je golf, bicyklovanie, horská turistika, jazda na koňoch, lyžovanie a iné. Len je na to opäť potrebné investovať un sacré budget, podobne ako Korzika. Teda Korzika bola v porovnaní s Megève ešte celkom priateľná cenová kategória pre bežného smrteľníka. Honosné les châlets tam majú nielen Francúzi, ale aj mnoho zahraničných, napríklad ruských či arabských „veľmožov“.  Celkom ma rozosmialo, keď mi známy rozprával ako jeden z arabských princov odkúpil pozemok od miestnych, postavil si un châlet de luxe a namontoval kamery z každej strany. Susedov to však vôbec nepotešilo a preto na oplátku premiestnili svoje hnojisko strategicky blízko pozemku nových prisťahovalcov. Myslím však, že na podobné praktiky nie je potrebné ísť až do Francúzska 

Čo určite stojí za zmienku v departmente Haute-Savoie je miestna kuchyňa. Tradičné jedlá pozostávajú väčšinou zo zemiakov a syra. Asi najtypickejším je la fondue savoyarde, ktoré odporúčam ochutnať v menšej restaurant d’altitude na potulkách po horách. Teda aspoň to naše fondue bolo naozaj chutné. Pre tých, ktorí nevedia, čo si pod fondue predstaviť: je to zjednodušene zopár druhov syra roztopených v hrnci, s trochou vína a ešte niekoľko ingrediencíi k tomu ako cesnak, korenie, muškátový oriešok, atď. To položíme do stredu stola a vidličkou si doň ponárame kúsky chlebíka. Z iných špecialít spomeniem ešte la raclette alebo chutné la tartiflette, ktoré vás, ale nechám objaviť samých.

Ak sa pozriete ešte raz na mapu, kde presne sa Megève nachádza, zistíte, že je veľmi blízko švajčiarsko-talianských hraníc. Spomínam si, ako sme za jeden deň stihli odšoférovať cez všetky tri krajiny. Francúzske raňajky, švajčiarsky obed a na večeru talianska pizza. Len si pred cestou zistite les prévisions de trafic v tuneli Mont-Blanc, ktorý spája francúzske Chamonix s talianskym mestom Courmayeur.

Z francúzskych Álp na začiatok asi toľko. Ako zvyčajne pripájam zopár krajších fotografií.