Po absolvovaní intenzívneho kurzu koncom augusta som sa podobne ako zopár mojich študentov rozhodla vycestovať na predĺžený víkend do Francúzska. Aj keď návšteva Paríža už « x-tý krát » neznela natoľko exoticky ako slnečné Côte d´Azur alebo la Corse, predsa len bola v niečom zásadne iná ako pominulé roky. Cestovala som totiž vo dvojici so svojím, o pár mesiacov, dvojročným synom Borisom. Výletovať v Paríži ako samostatne fungujúca jednotka, príp. s inými samostatne fungujúcimi jednotkami je pomerne odlišné než sa vybrať na cestu sama mamička.

Práca v reštaurácii bola veľmi náročná. Obaja sme pracovali en coupure, čo znamenalo ráno a potom večer. Čo by nebol až taký veľký problém, keby sme nebývali tak ďaleko. Ubytovanie sme si vybavili cez známu, ktorá bola v tom čase en vacances a prepustila nám svoju izbu. O tento starší byt so strešnou terasou sme sa delili ešte s jedným Francúzom, na meno a tvár ktorého si po rokoch už ťažko spomenúť.

Mala som 20 rokov a po mojej prvej letnej skúsenosti z Paríža, kde som pracovala ako čašníčka v pizzerii, sme sa opäť vo dvojici rozhodli vycestovať za objavovaním la culture française a zdokonaľovaním sa v jazyku. Po lete v Paríži sme však rýchlo pochopili, že Francúzov v týchto mesiacoch nájdeme určite viac na pobreží ako v hlavnom meste, ktoré pre väčšinu domácich predstavuje stres z každodenného pracovného kolobehu.

Pre zdatnejších francúzštinárov tu máme vianočný príspevok od Pierra, ktorý už dlhšiu dobu žije na Slovensku a dobre pozná tunajšie zvyky a tradície. Prečítajte si ako slávia tieto sviatky Francúzi, čo máme spoločné a v čom sa naše tradície líšia. Ďakujeme Pierrovi za milý článok aj za fotografiu francúzskeho vianočného stola. Na konci pripájame krátky slovník.

Za svoje bohaté skúsenosti vďačím bezpochyby aj trom francúzskym rodinám d’expat, ktoré v Bratislave strávili 2 – 3 roky pracovného a rodinného života. Bolo to v januári 2008, keď ma prvýkrát kontaktovala Marie, francúzska mamička 6-mesačného Charlesa, ktorá zháňala niekoho na stráženie a výpomoc s upratovaním. Pre mňa ako študentku, to bola výborná príležitosť zdokonaliť si francúzštinu, spoznať dynamiku mladej francúzskej rodiny a zároveň si privyrobiť.

Ako malé dieťa som chodievala s babkou na trhy predávať kvety a zeleninu. Dodnes si pamätám priateľskú atmosféru trhu – ľudia sa navzájom poznajú, zdravia sa, prehodia pár slov a popritom si nakúpia chutnú (dnes inak povedané ‘bio’) zeleninu zo záhradky za veľmi dobrú cenu.

Zaujímavou francúzskou skúsenosťou bol pre mňa dvojmesačný letný pobyt v Grenobli. Aby som bola presnejšia, v Grenobli som strávila len prvú polovicu de mes vacances. Zvyšok pobytu som mala možnosť obdivovať krásu francúzskych les Alpes priamo zo známeho luxusného strediska Megève. Do Grenoblu ma priviedla, ako inak, jedna z ďalších sezónnych prác, tentokrát však trochu nezvyčajná, a to stráženie psa.

Vrátim sa naspäť k Bonifaciu, ktoré nám bolo predsa len geograficky a citovo najbližšie. Zabudla som síce spomenúť Porto-Vecchio, ktoré je od Bonifacia vzdialené asi 30km a patrí so svojim historickým centrom taktiež medzi príjemné juhokorzické mestečká. Bonifacio, však mnohí označujú za najkrajšie mesto Korziky, keďže sa týči na 60 metrov vysokých útesoch a ponúka tak nádhernú scenériu.