avoir- sa uplatňujú pri tvorení zložených slovesných tvarov: passé composé: j´ai fini nous avons fini

modálne: devoir, pouvoir, vouloir, savoir, valoir, avoir à + infinitív – vyjadrujú možnosť, povinnosť, schopnosť konať dej vyjadrený plnovýznamovým slovesom: Ex. Nous pouvons venir ce soir. (Môžeme prísť dnes večer.)

Činnostné slovesá -vyjadrujú dej. Delia sa na: a/ Predmetové slovesá: majú pri sebe priamy predmet (bez predložky): regarder le film,

majú pri sebe zvratné zámeno se, ktoré sa pri časovaní mení podľa osoby a čísla (me, te, se, nous, vous, se) pred samohláskou alebo nemým h sa eliduje: (m´t´s´)

Je správou o výpovedi iného hovoriaceho, je reprodukciou výpovede iného. Pri transformácii priamej reči na nepriamu, nastáva zmena, ktorá sa týka: slovesnej osoby, slovesných tvarov, prísloviek času a otázky.

- uplatňuje sa v súvetiach, na vyjadrenie predčasnosti, súčasnosti a následnosti deja vo vzťahu k deju hlavnej vety.

Je to nemenný tvar, utvorený od základu 1. os. plurálu, pridaním koncovky –ant: - vyjadruje dej súčasný s iným dejom, do slovenčiny ho prekladáme vedľajšou vetou,

Používa sa vo vedľajších vetách uvedených spojkou QUE na vyjadrenie deja, ktorý je neskutočný (je v našich predstavách), ktorý chceme alebo nechceme uskutočniť, vyjadruje dej želaný, neistý, málo pravdepodobný alebo nepravdepodobný alebo pociťovaný.